Veľkolepý návrat pod taktovkou Romana Artioliho

Slavnostná premiéra bola naplánováná na deň 110. výročia narodenia zakladateľa značky a geniálneho konštruktéra, Ettore Bugattiho. Romano Artioli bol taliansky podnikateľ a vášnivý zberateľ vozidiel Bugatti, ktorý sníval o dokonalom športovom vozidle. Chcel, aby bolo elegantné, nekompromisné a veľmi rýchle. Žiadny existujúci model však nespĺňal jeho očakávania. Artioliho vášeň pre Bugatti bola tak veľká, že oživil legendárnu francúzsku automobilovú značku. V roku 1987 kúpil práva na ochrannú známku a stal sa predsedom Bugatti Automobili S.p.A. Na konci roku našiel vhodné miesto pre výrobu. Nie vo Francúzsku, ale blízko talianskej Modeny v Campogalliano.

Veľkolepé predstavenie žiarivej novinky prebehlo v Paríži, kam bolo pozvaných 2 000 vybraných hostí z obchodu, športu a filmu. Hlavnou hviezdou večera bola po boku vozidla taktiež filmová ikona Alain Delon. Ten priamo pri Víťaznom oblúku v štvrti La Défense odhalil dramatické tvary nového supersportiaka. Nasledovala dychberúca kolóna idúcich historických vozidiel Bugatti, ktorá doprevádzala nový model k bránam zámku vo Versailles.

Zrodenie v „Modrej továrni“

Aj keď je Bugatti francúzskym klenotom, model EB110 sa zrodil a vyrábal v talianskom regióne Emilia-Romagna. Artioli tu v roku 1987 v Campogallianu vybudoval tzv. „Modrú továreň“. Strategická poloha blízko značiek ako Ferrari, Lamborghini či Maserati mu umožnila osloviť tie najlepšie mozgy v odbore. Prvú skicu vytvoril legendárny Marcello Gandini, ktorý je napríklad autorom dizajnu legendárnych modelov Miura alebo Countach. Srdce vozidla, vidlicový dvanásťvalec, navrhol Paolo Stanzani, osobnosť rovnako spojená so značkou Lamborghini. Na konštrukcii sa rozhodne nešetrilo. Na vývoji ľahkého monokoku z uhlíkových vlákien, vážiaceho len 125 kg, spolupracovala francúzska letecká spoločnosť Aérospatiale, jeden z kľúčových partnerov programu vývoja nadzvukového Concordu.

Technické parametre, ktoré brali dych

Model EB110 nebol len krásny, bol taktiež pravým technologickým unikátom. Využíval materiály ako horčík pre ráfiky, titan pre všetky šróby a matice či aramidové vlákna pre karosériu. Ako pohon pre superšportové vozidlo Artioli zvolil 3,5litrový motor V12 uprostred so štyrmi turbodmychadlami a maximálnymi otáčkami 8 250 ot/min. Turbá pracovali s plniacim tlakom medzi 1,05 a 1,2 baru a minimalizovali inak obávaný turboefekt takmer na nulu. Pri úplne otvorených škrtiacich klapkách zrýchľovalo EB110 s plnou elasticitou. 15 litrov oleja v suchej mazacej vani zaisťovalo dostatočné mazanie motoru. V závislosti od modelu a konfigurácie disponoval motor výkonom medzi 560 a 610 koní, ten bol trvale prenášaný na všetky štyri kolesá. O to sa starala manuálna šesťstupňová prevodovka, viskoelastická uzávierka všetkých kôl, samosvorný diferenciál v zadnej časti a rozloženie točivého momentu 27:73 v prospech zadnej nápravy. Superšportiak dosahoval maximálnu rychlosť 351 km/h a na zrýchlenie z 0 na 100 km/h potreboval len 3,26 s. Pôsobivá technika bola na počiatku 90. rokov pre motoristických priaznivcov bezpochyby senzáciou.

Díky všem technickým vychytávkám a standardnímu ABS byl vůz i při extrémních rychlostech považován za bezpečný a elegantní. Interiér přitom nabízel luxus, který v této třídě nebyl běžný. Našli jste v něm třeba kůži od Poltrona Frau, klimatizaci a elektrické nastavení sedadel.

Rekordy a trpký koniec

Bugatti EB110 si pripísalo hneď štyri svetové rekordy, vrátane titulu najrýchlejšie sériovo vyrábaného vozidla svojej doby. Ambiciózny Artioli dokonca odkúpil značku Lotus a všetko nasvedčovalo žiarivej budúcnosti.

Osud však zasiahol v podobe svetovej recesie a kolapsu trhu so superautami. Vysoké dlhy a neschopnosť splácať dodávateľom viedli v roku 1995 k vyhláseniu bankrotu. Celkom bolo vyrobených len 96 kusov verzie GT a 39 exemplárov ostrejšej varianty Super Sport.

Príbeh Bugatti tým ale našťastie neskončil. V roku 1998 práva kúpil koncern Volkswagen a vrátil výrobu do francúzskeho Molsheimu, kde Ettore Bugatti kedysi začínal. To už je ale iný príbeh.

Ďalšie články z aktuálneho, ale i starších vydaní ServindNEWS si môžete prečítať tu.

Kontakt: SERVIND SLOVAKIA s.r.o., Pivovarská 892/92, 019 01  Ilava, e-mail: servind@servind.sk